Mýty a legendy o bilingvizme

Z kategórie: 'Výskum'

Aj keď doba už dávno pokročila a bilingvizmus je viac ako vítaný, u niektorých ľudí sa môžeme naďalej stretnúť so zastaralými názormi a predsudkami. Pracujem ako učiteľka v bilingválnej materskej škole a s deťmi sa rozprávame po anglicky. Neuveriteľne ma vie pobaviť, keď idem s deťmi na vychádzku a okrem typických výrokov typu "No čo detičky, na vychádzke?" (No nie teta, čo iné by sme tu takto pospolu asi robili???)- po mne začne nejaká milá seniorka vykrikovať: "Ešte ani po slovensky poriadne nevedia rozprávať a už do nich angličtinu tlačíte." No a hneď mám deň krajší a tlak mám zaraz v norme vzhľadom k tomu, že za bežných okolností ho mám nižší. A práve preto som sa rozhodla, že v mojom dnešnom článku rozoberiem niektoré z predsudkov o bilingvizme. Fakty čerpám z rôznych publikácií a zo skúseností bilingválnych ľudí, s ktorými som mala možnosť hovoriť a vyspovedať ich.

Mýtus 1: Bilingvizmus má nepriaznivý účinok na intelekt a myslenie dieťaťa.
Daný mýtus patrí k jedným z najstarších. Vznikol aj kvôli tomu, že kedysi (približne v 60. rokoch 20. storočia) sa testy IQ merali a porovnávali medzi monolingválnymi deťmi z elitných škôl a bilingválnymi deťmi z chudobných štvrtí. Mnohokrát sa udialo, že deťom dali test v jazyku, ktorý nebol ich primárnym a necítili sa v ňom komfortne. Pravdou je však fakt, že v mnohých prípadoch sa deti bilingválne ukázali ako kreatívnejšie v oblasti myslenia. Treba si však uvedomiť aké sú jazykové znalosti oboch jazykov detí. Tie môžu byť na rôznych úrovniach.

Mýtus 2: Bilingvizmus môže mať za následok, že dieťa si ani jeden z jazykov neosvojí "poriadne".
Ani tento predsudok nie je správny. Pokiaľ sa pri bilingvizme dodržiavajú isté pravidlá, je takmer nemožné, aby k takejto skutočnosti vôbec došlo. Mnohokrát rodičia používajú metódu jeden rodič - jeden jazyk. Sama som mala možnosť poznať rodinu, kde matka (Brazílčanka) rozprávala na svoje deti v portugalčine a otec (Slovák) na ne rozprával po slovensky. Deti nemali najmenší problém prepínať medzi jazykmi a rozprávať sa s každým z rodičov v danom jazyku. Nehovoriac o tom, že otec s matkou medzi sebou komunikovali v angličtine a tým pádom mali deti trilinguálne.

Mýtus 3: Bilingvizmus môže u detí spôsobiť neustále miešanie jazykov a v budúcnosti ich nebude vedieť separovať.
Tento názor vznikol pravdepodobne kvôli rečovému prejavu malých bilingválnych detí, ktoré v určitom období naozaj môžu miešať dva jazyky v rámci jednej vety. Dokonca nie iba deti. Aj mne sa mnohokrát stalo počas môjho pobytu v UK, že som telefonovala so svojím otcom a v jednej vete som použila aspoň 3 anglické slová. On chudák potom rozmýšľal, čo sa mu jeho milovaná a prvorodená snaží povedať. U detí ide o tzv. prvé štádium, ktoré trvá približne dovtedy, kým si uvedomí, že ide o dva rozličné jazyky. Tým etapovite prechádza do druhého štádia, keď jazyky odlišuje napríklad podľa toho, s ktorým z rodičov sa rozpráva. Časové obdobia rozlišovania jazykov je však veľmi individuálne.

Mýtus 4: Bilingvizmus môže spôsobiť, že subjekt sa nevie zaradiť do ani jednej z kultúr a preto psychicky trpí.
Pri tomto predsudku musím povedať len jednoznačné - NIE. Veď keď sa už len zamyslíme nad starým známym: "Koľko jazykov vieš, toľko ráz si človekom." Dôležitými faktormi v tomto bode zohrávajú skutočnosti, kde sa jedinec narodil. Aké sviatky a tradície dodržiava a podobne. Niekoľko rokov som chodila každé leto na prázdniny k babke do Komárna. Mala som tam veľa kamarátov, ktorí žili v slovensko-maďarskom prostredí a nikdy nespomenuli, že by preto psychicky trpeli. V otázke rozhodovania sa, kam patria, mali vždy jasno.

Mýtus 5: Bilingvizmus spôsobuje zajakavosť.
Tento predsudok patrí rovnako k tým najzakorenenejším. Skutočnosť je však taká, že žiadny zo serióznych výskumov daný výrok nepotvrdzuje. Skúsme si uvedomiť, že pri väčšinovom zastúpení bilingvistov vo svetovej populácii v porovnaní s monolingválne hovoriacimi by sa musela väčšia časť obyvateľov sveta zajakávať! Faktom však je, že takmer jedna tretina prípadov zajakavosti súvisí s dedičnými faktormi.

Uviedla som Vám len niekoľko predsudkov. V skutočnosti, je ich oveľa viac. No uvedomme si, že dvojjazyčnosť (prípadne viacjazyčnosť) dáva nám a našim deťom skutočnú vstupenku do sveta. Nenechajme sa ovplyvniť zastaralými názormi a poďme dopredu. Doba sa zmenila a my máme toľko možností. Bola by slabomyseľnosť ich nevyužiť.

Autorom článku je učiteľka Hocus&Lotus Martina Švecová

Zdieľaj:

Pošli

Tlač