O BILINGVIZME
Z kategórie: 'Výskum'Štefánik tvrdí, že bilingvista je jedinec, ktorý má schopnosť alternatívneho používania dvoch jazykov, keď komunikuje s inými v závislosti od situácie a okolností, za ktorých sa komunikácia odohráva (2000, s. 17). Keď rozmýšľame o bilingvizme, môžeme tiež špekulovať o tom, aké schopnosti by bilingvista mal mať. Profesorka Krollová z Pensylvánskej štátnej univerzity sa domnieva: „Zdá sa, že bilingvisti fungujú v každom zo svojich jazykov zvlášť, keď sa to od nich vyžaduje, a to bez častého či náhodného použitia slov z druhého jazyka, a pritom sú schopní prepínať jazykové kódy s inými bilingválnymi hovoriacimi takým spôsobom, ktorý naznačuje simultánnu aktivitu oboch jazykov" (2005, s. 399).
Všetko v živote má svoje za aj proti, a bilingvizmus nie je výnimkou. Vyvstávajú tak otázky týkajúce sa prípadných (ne)výhod bilingvizmu, či je užitočné a odporúčané vyučovať cudzí jazyk deti v ranom veku alebo či "vytváranie" bilingválneho jedinca musí mať špeciálne pravidlá, ak chceme dosiahnuť cieľ ovládania oboch jazykov na perfektnej úrovni. Zvyčajne sa vraví, že malé deti sa učia cudzí jazyk omnoho rýchlejšie ako starší ľudia. Avšak je potrebné uvedomiť si, že učiť sa akýkoľvek jazyk je veľmi zložitý proces v každom veku a vedecké výskumy potvrdzujú, že "Pri tom istom počte hodín kontaktu s cudzím jazykom dosahovali staršie deti a dospelí pri osvojovaní cudzieho jazyka lepšie výsledky ako malé deti (McLaughlin, 1978). (...) Rozdiel v ich prospech pravdepodobne predsa len existuje v oblasti zvukovej roviny jazyka, v oblasti úrovne osvojenia si druhého jazyka, najmä pokiaľ ide o správnu výslovnosť" (Štefánik, 2000, ss. 51 – 52).
Výchova v prirodzene bilingválnom prostredí, navštevovanie špeciálnych hodín cudzieho jazyka už v ranom veku či zámerné učenie sa cudzieho jazyka v škole alebo v zahraničí – nezáleží na tom, ako sa niekto stane bilingválnym. Zložitejšou úlohou je bilingválnym aj zostať, pretože nejde o automatickú záležitosť. Jedným z najdôležitejších faktorov na to, aby sme si zachovali všetky vedomosti z cudzieho jazyka, je motivácia. Tá môže mať rôzne podoby – od nutnosti každodenného používania jazyka až po radosť z učenia. Naratívny formát Hocus & Lotus patrí k typu vzdelávánia, ktorý motivuje deti učiť sa cudzí jazyk a tiež poskytuje motiváciu uchovávať si naučené informácie prostredníctvom zábavných príbehov dvoch dinokrokov a ich kamarátov. Ako sme už spomenuli predtým, učenie jazyka (teraz myslíme akéhokoľvek, či už jedného materinského alebo viacerých materinských jazyka) sa začína v rodine, keď sa rodičia rozprávajú so svojím dieťaťom a keď spolu zažívajú svoje každodenné rituály alebo špeciálne udalosti. Profesorka Taeschnerová vysvetľuje, ako sa táto „vylepšená“ rutina z rodín preniesla do efektívneho vyučovania cudzieho jazyka: „Tieto aktivity, ktoré sa opakujú ako zvyky raz alebo viackrát denne a sú vo svojom obsahu vždy rovnaké, sa označujú formáty" (Bruner 1975, 1990). (...) Jednou nevýhodou používania formátov pri učení jazyka je to, že časom a opakovaním sa stanú dosť monotónnymi, keďže im ako takým chýba naratívna štruktúra: kulminácia viac alebo menej predvídateľných udalostí smerujúcich k uspokojivému záveru. Táto nevýhoda sa odstránila pridaným naratívnej štruktúry do formátu. Výsledkom je „naratívny formát“, stručný príbeh, o ktorý sa učiteľ s deťmi opakovane delia a ktorého zápletka vychádza z normálnych detských skúseností (Taeschner 1992)“ (Taeschner, 2005, ss. 11 – 12). Naratívny formát Hocus & Lotus je preto metódou založenou na prirodzenom nadobúdaní materinského jazyka a ponúka deťom príbehy, nie izolované slovíčka, ktoré zvyčajne zabudneme rovnako rýchlo, ako sa ich naučíme. A keďže naša myseľ je príbehová, profesorka Taeschnerová tvrdí: „Keď sa učíme nový jazyk, potrebujeme určitý kultúrny kontext, v rámci ktorého môžeme zisťovať význam a diskutovať o ňom. Bez takéhoto „kultúrneho základu“ je veľmi ťažké učiť sa druhý jazyk. Hoci je jazyk systém symbolov, nikdy nie je akontextuálny, jeho vznik a vývoj sa prirodzene formujú okolnosťami" (2005, ss. 187 – 188). O tom, že bez kultúrneho pozadia jazyk neexistuje, hovorí aj Dolník: „Niet kultúry mimo jazyka a niet jazyka mimo kultúry, takže jazyk jestvuje v kultúre a kultúra existuje v jazyku" (2012, ss. 53 – 54). Je skutočne pozoruhodné, ako sa rokmi výskumov podarilo zistiť, ako prepojiť niečo, čo je úplne prirodzené, s tým, čo je cudzie, aby sme dosiahli čo možno najlepšie výsledky pri vyučovaní cudzích jazykov. A že je táto metóda účinná hlavne vďaka tomuto prepojeniu, potvrdzuje profesorka Taeschnerová aj ďalej: „Funkcia narácie v živote každého jedinca spočíva podľa Brunera v reorganizovaní zážitkov prostredníctvom štruktúrovania a regulovania pocitov. (...) V procese štruktúrovania je každý jedinec schopný pochopiť zmysel svojich vlastných životných skúseností, organizuje ich pritom do svojich vlastných mentálnych rámcov alebo lešení. (...) „Ak deti počas testov dokazovali, že sa učia druhý jazyk, je to preto, lebo mali skúsenosti, ktoré im umožnili vytvoriť si mentálne reprezentácie a vybudovať „značky“ na organizovanie vlastného lešenia pre druhý jazyk. (...) Príbehy Hocusa a Lotusky, ktoré boli navrhnuté tak, aby odrážali bežné detské skúsenosti, umožňujú deťom reorganizovať ich mentálne reprezentácie do dvoch jazykových kanálov. Dieťa sa tak dostáva do bilingválneho mentálneho stavu, inými slovami – dosahuje prirodzený bilingvizmus“ (2005, ss. 188 – 189). Deti sa tak vďaka magickému svetu Hocusa a Lotusky stávajú bilingválne prirodzeným spôsobom, čím sa zvyšuje ich motivácia učiť sa a svoje vedomosti si aj uchovávať.
REFERENCIE:
DOLNÍK, JURAJ: Sila jazyka. Bratislava, Kaligram 2012. 368 s.
JURSOVÁ ZACHAROVÁ, ZLATICA – SOKOLOVÁ, LENKA: Na ceste za dvojjazyčnosťou: od informálneho k formálnemu vzdelávaniu. Rím, DITI 2013. 249 s.
KROLL, JUDITH F.: Being and Becoming Bilingual. Pp. 389 – 408. In: KROLL, JUDITH F. – DeGROOT, ANNETTE M.B.: In: Handbook of Bilingualism. Psycholinguistic Approaches. New York, OUP 2005. 588 s.
SHANAHAN, TIMOTHY: English Language Learners: Developing Literacy in Second-Language Learners – Report of the National Literacy Panel on Language – Minority Children and Youth. In: Journal of Literacy Research: 2009, ss. 432 – 452.
ŠTEFÁNIK, JOZEF: Jeden človek, dva jazyky. Bratislava, AEP 2000. 146 s.
TAESCHNER, TRAUTE: The Magic Teacher. Londýn, CILT 2005. 211 s.
Autorka textu: PhDr. Lenka Kolníková, učiteľka AJ v SMŠ Slimáčik, Trenčín
Zdieľaj:
|