Titulka Dinokroci Vzdelávací program Kurzy pre deti Vzdelávanie učiteľov Slovensko


Naratívny formát


Teoretické základy "Dobrodružstiev Hocusa a Lotusky"



Metóda je postavená na troch základoch, ktoré nazývame tri princípy:

1. Princíp naratívneho formátu



Naučiť sa cudzí jazyk podobným spôsobom ako sme si osvojili materinský jazyk (Bruner, 1975):

  • Okamihy "zažitia skúsenosti": dojčatá začínajú spoznávať svet a hovoriť vďaka opakovaným skúsenostiam s dospelým. Preto Bruner definoval formát ako každodenné momenty prežitej vzájomnej skúsenosti matky s dieťaťom: v prvých mesiacoch sú to napríklad prebaľovanie, dojčenie/kŕmenie, kúpanie, uspávanie a pod...

  • Komunikácia - verbálna aj neverbálna: v kontexte rozvoja reči je vzhľadom na rozvoj emočnej a vzťahovej komunikácie dôležitá nielen verbálna komunikácia, ale predovšetkým neverbálna komunikácia. Typ komunikácie, ktorá napomáha rozvoju reči u dieťaťa, nazval Bruner protokomunikácia. V novšej literatúre sa označuje aj ako materský prehovor, alebo na dieťa zameraná reč.

  • Dramtizácia príbehov, za pomoci gestikulácie a mimiky umožňuje deťom zachytiť význam a zmysel slov a fráz pri aktívnej činnosti, v ktorej scénické znázornenie prichádza súčastne so zvukom slova a nový jazyk sa tak učí spôsobom akým sme si osvojovali materinský jazyk.

2.Princíp dobrej komunikácie



K osvojeniu si jazyka je potrebný emočný vzťah s osobou, s ktorou komunikujeme
(Stern, 1987):

  • Emočný vzťah: predtým ako sa začnete učiť nový jazyk, musíte si vytvoriť k jazyku a k učiteľovi pozitívny vzťah, ktorý motivuje k túžbe komunikovať v novom jazyku.

  • Motivácia k rozprávaniu: dieťa začne rozprávať, pretože chce, aby mu rozumela osoba, ktorú má rád a má k nej vytvorený vzťah. Toto je proces, ktorý sa používa pri osvojovaní si materinského jazyka a je potrebné ho využiť aj pri učení sa cudzieho jazyka. Motivácia je kľúčom k túžbe rozprávať.


3. Princíp dvojjazyčnosti



Hoci ovládane oba jazyky, odpovedáme komunikačnému partnerovi v tom jazyku, v ktorom vieme, že nám bude rozumieť. (Taeschner 1983, Taeschner 2002):

  • Hovoriť druhým jazykom: produkcia nového jazyka sa realizuje na základe potreby hovoriť tak, aby nám rozumel ten, koho máme radi. Prečo by sme mali hovoriť druhým jazykom, ak náš komunikačný partner perfektne rozumie nášmu materinskému jazyku?

  • Tvárme sa, že nerozumieme nášmu spoločnému jazyku: ak učiteľ nepozná jazyk svojich žiakov (alebo sa tvári, že ho nepozná a nerozumie mu), dochádza u detí k motivácii/potrebe naučiť sa nový jazyk, aby mohli komunikovať s učiteľom. Vstupujeme do nového sveta (sveta dinokrokov Hocusa a Lotusky) a hovoríme novým jazykom.
Výskumné projektyMagické učenie

Zdieľaj:
Share on Google+